Silvia MALOVÁ (LENKOVÁ)

POJEM TERAPIA PRESNE VYSTIHUJE TO, ČO MI PÍSANIE BÁSNÍ DÁVA

Silvia Malová (rod. Lenková) žije a pracuje v Banskej Bystrici. Svoje prvé verše začala písať už počas školských rokov. Tieto texty sa nachádzajú v jej debute, ktorý vyšiel v roku 2024. Básnická zbierka má názov Dospievanie a je tvorená z osobných veršov, ktoré sú rozdelené na tri časti. Posledná časť vznikala tesne pred autorkinými 44. narodeninami. V jej poetickom svete je možné nájsť osobné výpovede dievčaťa, ktoré sa postupne mení v ženu a v rámci svojho prerodu zažíva množstvo očakávaných, ale aj neočakávaných situácií. Práve tieto momenty opisuje vo svojej poézii a takýmto spôsobom sa snaží podporiť aj dospievajúce dievčatá.

Začnime vašou debutovou básnickou zbierkou Dospievanie, ktorá vyšla koncom roka 2024. V anotácii je uvedené, že sú to verše, ktoré ste tvorili od žiackych rokov až do vašich 44. narodenín. Prečo ste sa rozhodli poňať to týmto spôsobom a vydať ju až teraz?

No, to je dobrá otázka. Na základnej škole, keď sa pani učiteľka pýtala čím chcem byť som povedala, že spisovateľkou. Bol to taký môj detský, nesplnený sen. A počkalo si ma to. V poslednom čase som mala veľmi pekné obdobie vo svojom živote a napísala som oveľa viac pozitívnych básní. Práve vďaka tomuto som si povedala, že by to šlo.

Ako je spomenuté, básne sú v zbierke rozdelené do troch častí, pričom tú prvú časť obsahujú verše, ktoré ste vytvorili už počas vašej puberty. V koľkých rokoch ste teda začali s písaním?

Písala som už na ZŠ, ale boli to také tie básne, viete, aby sa rýmovalo, napr.: Dnes je piatok , moja sestra má dnes sviatok... dostala som dobrú radu, darujem jej čokoládu J

V mladšom veku len málokto začne s písaním, prípadne ak aj začne, tak ho to veľmi rýchlo omrzí a nájde si iné záľuby. Vy ste pri písaní zostali, aspoň vo voľnom čase, čo vás inšpirovalo k literárnej tvorbe? Bola to slobodná voľba alebo ste mali nejaký vzor?

Určite som písala len tak sama od seba, pre seba. Myslím, že pocit keď som písala, tvorba ma napĺňala naozaj vždy, už aj v detstve. Zároveň mi to počas dospievania pomáhalo prekonávať životné situácie, trápenia...

Jednotlivé básne odzrkadľujú vaše pocity, ale aj náladu pri písaní. V ľuďoch to môže evokovať, že ste písanie v jednotlivých obdobiach vnímali ako "terapiu". Sú tu opisované nielen vaše pozitívne, ale aj negatívne momenty života. Ktorý životný moment bol pre vás najťažší a prečo?

V dospievaní to bol určite moment, ktorý sa spájal so smrťou blízkej osoby (báseň ONA NEUMRELA) a v dospelosti to prakticky opisuje celá druhá časť knihy, kedy sa mi akoby "rozpadol" svet v ktorom som žila. Zidealizované spolunažívanie v rodine. To som veľmi ťažko znášala a dlho som si to nechcela pripustiť. No práve toto obdobie mi pomohlo "vyrásť".

Ako som už spomínala, tieto texty môžu vo viacerých čitateľoch evokovať dojem, že ide o "terapiu písaním". Myslíte si, že vám práve táto forma terapie pomohla? Prečo?

Určite áno. Páči sa mi, ako ste použili pojem terapia, myslím, že to presne vystihuje to, čo mi písanie básní dáva. Určite mi to vždy pomohlo. A prečo? Doslova som sa "vypísala", vyplakala, pretrpela tie chvíle, momenty pri písaní riadkov a potom ešte mnohokrát znovu pri ich čítaní. Tak nejako tým uzavriem danú vec, precítim bolesť, hnev..

Žijeme v dobe, v ktorej môže svoje dielo vytvoriť každý a básnické zbierky už nevydávajú len profesionálni autori. Preto by ma zaujímalo, či máte aj vy nejakého obľúbeného autora/ku, prípadne aký žáner kníh obľubujete?

V ťažkých okamihoch mi pomohli motivačné knihy. Napr. z knihy Štyri dohody od Don Miguel Ruiz som mala doma dlho popísanú celú stenu. A rada si prečítam Thrilleri (Lars Kepler, Chris Carter)

Zdá sa, že autori častokrát vydávajú knihu bez vydavateľstva. Z vášho pohľadu vnímate to, že ľudia ešte stále vedia oceniť kvalitnú poéziu, respektíve, čo podľa vás čitateľov aktuálne najviac baví?

Na toto vám skutočne neviem odpovedať. Som hrdá, že mám vo svojom okolí ľudí, ktorí knihy čítajú. Vo všeobecnosti naozaj nemám predstavu a neviem, ako to majú moji rovesníci či mladí ľudia. Moji dospievajúci chalani sú dva prototypy – jeden knihy číta od detstva, druhý číta len výnimočne, ak ho niečo zaujme.

Ešte by som sa na chvíľu vrátila k vašej tvorbe a básnickej zbierke Dospievanie. Ako sme spomenuli, je to váš debut, preto mi nedá neopýtať sa, či plánujete v tvorbe pokračovať, teda či vaši fanúšikovia môžu očakávať aj ďalšie básnické zbierky, prípadne inú literárnu tvorbu z vášho "pera"?

Píšem, samozrejme, ďalej. (Veď stále sa v živote niečo deje). V prípade, že si to čitatelia vyžiadajú, veľmi rada budem tvorbe venovať viac času. Dovtedy to stále zostáva mojou terapiou.

Dám vám aj niečo nové na ochutnávku ?

POSTUPNE

Odstup

dá nadhľad, rozjasní skutočnosť.

Srdce

sa obrní a stráca emočnosť.

Bolesť

sa znižuje, prevláda bezmocnosť.

JA,

nie som ja, cítim zbytočnosť!

ŽIVOT SRDCOM

Vidieť ma plakať.

Vidieť ma smiať.

Vidieť ma Skutočnú!

Čo viac Ti môžem dať ?!

Vo vašich veršoch sa pravdepodobne nájdu nielen dospievajúce dievčatá, ale aj dospelé ženy. Čo by ste odkázali dievčatám/ženám, ktoré prežívajú rovnaké pocity? Čo vám v týchto časoch najviac pomohlo?

Všetky dievčatá, ženy sú úžasné bytosti. Sme citlivé, vnímavé a pritom veľmi silné osobnosti.

JA? Potrebovala som si odpustiť. Pochopiť, že mám právo na chyby, prestať sa obviňovať a naopak začať sa brať vážne. Dala som do popredia svoje pocity, emócie, zamerala som sa na veci, ktoré som chcela už dávno a idem si za nimi. Robím veci, ktoré ma bavia, pri ktorých som šťastná (som potetovaná J, veľa športujem, cestujem, čítam, zhováram sa ľuďmi, načúvam im, počúvam hudbu, chodím do prírody...) Dala som samú seba na prvé miesto, pretože som pre seba ten najdôležitejší človek v mojom živote! Doprajme si čas na seba, buďme samé sebou a budeme žiariť!

BARBORA GAZDÍKOVÁ

Publikované v Orle tatranskom č. 4/2025