Rudo OVEČKA

Po vyjdení jeho tretej knihy Romantické kolieska...

Zbierka Romantické kolieska je most medzi oboma dielmi románu

Rudo Ovečka, rodák zo Šaštína-Stráží, do literatúry vstúpil v podstate pred štyridsiatimi rokmi, kedy napísal svoj prvý román Príbeh J & J. Ten však vyšiel až v septembri 2023, a to vo vydavateľstve Signis. Medzitým však písal básne a prispieval do regionálnych novín a časopisov. V Špeciálnej základnej škole Šaštín- Stráže pracuje od roku 1990, z toho viac ako dvadsaťpäť rokov vykonáva funkciu riaditeľa školy. Hneď po vyjdení prvého románu mu v decembri 2023, taktiež vo vydavateľstve Signis, vyšlo jeho pokračovanie pod názvom Príbeh D & J. V roku 2024 mu v tom istom vydavateľstve vyšla básnická zbierka Romantické kolieska.

Pre čitateľov zhrňme tvoje doterajšie literárne pôsobenie: v roku 2023 ti vyšli dva navzájom prepojené romány a v tomto roku (2024) básnická zbierka. Leitmotívom oboch románov je život najbežnejších ľudí, pričom pozornému čitateľovi neujde pomerne odlišný autorský štýl prvej knihy: je oveľa melancholickejší a smutnejší než optimistický text druhej knihy. V čom spočíva táto odlišnosť a aký je jej motív?

Ako som už povedal v jednom rozhovore, prvý diel vznikol pred štyridsiatimi rokmi počas môjho štúdia na gymnáziu v Senici. Bol napísaný pod vplyvom jedného nenaplneného vzťahu prežitého práve počas štúdia v tejto škole. Asi preto je trošku smutný a končí sa tak, ako sa končí. Keď som ho písal, mal som vtedy možno devätnásť rokov. Takýto príbeh sa však môže stať aj dnes komukoľvek z nás. Kým sme ho spolu vydali, niekoľkokrát som ho prečítal a znovu ma to oslovilo. Rozhodol som sa, že hlavného hrdinu nenechám v takom stave, ako skončil v prvej časti Príbehu J & J. V roku 2023, čiže o 40 rokov neskôr, som dopísal pokračovanie príbehu pod názvom Príbeh D & J. Po takom čase sa už na svet pozeráš inými očami. V pokračovaní je množstvo mojich zážitkov prispôsobených príbehom hlavného hrdinu oboch románov, teda radostiam i starostiam Jurka Čierneho.

Básnická zbierka Romantické kolieska (2024) je diametrálne iný literárny žáner. Prečo sa z románopisca stal poet?

Troška ťa opravím, z románopisca sa nestal poet, románopisec poetom už bol. Knižka Romantické kolieska má dve časti. Asi tretina básní, čo predstavuje prvú časť zbierky, bola opäť napísaná pred štyridsiatimi rokmi na senickom "gympli", venovaná jednej dievčine. Niekde som ich počas spomenutých štyridsiatich rokov zapatrošil a poskytla mi ich mamička spomenutej dievčiny. Na prelome rokov 2023 – 2024 som dopísal ďalšie básne. Tieto sú už venované mojej manželke Janke, ktorej som to všetko dal ako prvej prečítať. Keď som sa spýtal na jej názor, so smiechom mi povedala: "Vydaj to, aj tak si urobíš, čo chceš."

Celkove je táto zbierka akýmsi prepojením medzi rokom 1983 a rokom 2023. Je to možno most medzi oboma dielmi románu, veď sú tam aj básne s názvom Mosty. Snáď je to i akési prepojenie medzi dvomi ženami, ktoré najviac zasiahli do môjho života. Tak sa z toho vlastne stala trilógia.

Pripravoval si sa nejako špeciálne na napísanie básnických skladieb?

Chcel som v tejto zbierke tak trocha zhrnúť celý môj doterajší život. Po nájdení básní z prvej časti už bolo rozhodnuté. Usporiadal som si to v hlave a podobne ako to bolo s románmi, dopísal som pokračovanie, druhú časť básnickej zbierky. Túto som už rozšíril nielen o vzťah k žene, ale i k svojmu bližšiemu či širšiemu okoliu.

Tvoje básne sú výrazne poznačené subjektívnosťou a emocionalitou. Spracúvaš najmä tématiku vzťahu k svojej rodine, okoliu a rodného mesta Šaštín-Stráže. Zrejme máš k nim výnimočný vzťah. Máš však v hlave aj iné témy na poetické spracovanie?

Určite by sa niečo našlo, to ukáže až budúcnosť. Na prvom mieste je to určite vzťah k ľuďom, u ktorých sa snažím nájsť najmä pozitíva. Možno to budú básne, ktoré sa dotknú mojich vlastných zážitkov. Uvidíme. V súčasnosti však mám rozpracovanú knižku, kde sa snažím zhrnúť krátke, najmä veselé zážitky nielen z môjho života, ale aj zo života mojej rodiny, priateľov, známych, kamarátov, rybárov ...

Vieme, že v literatúre nie si nováčik, pretože si už pred vydaním svojho debutu písal rôzne články do regionálnych novín – nakoniec rukopis svojho prvého románu si napísal pred štyridsiatimi rokmi – no prvé tri knihy ti vyšli takpovediac v priebehu jedného roka. Prvé dva romány prišli na svet presne pred rokom a hneď sa dostali do kníhkupectiev, kde, ako sa ukazuje, zaznamenáva u čitateľov úspech a obe knihy sa dobre predávajú. Distribučná sieť si už dokonca dvakrát vypýtala dodávku ďalších kusov. Ako hodnotíš s odstupom času svoj vstup do knižného sveta a obdobie tvojho "pôsobenia" vo svete knižného trhu?

Určite aj vďaka tebe pozitívne. Asi sa to malo stať. Pred štyridsiatimi rokmi bolo vydanie knihy problematické. Bol som mladý a nevedel som ako na to. To, že všetky tri knihy vyšli v priebehu jedného roka, je fajn a určite patrí za to poďakovanie aj tebe. Najväčším vyznamenaním pre mňa je však výrok jednej riaditeľky nemenovanej základnej školy, ktorá po prečítaní prvých dvoch príbehov povedala: "Bolo to pre mňa pohladenie duše." Čo si už viac môžete želať ?

Vo svojich románoch i v básnickej zbierke opakovane spomínaš okrem menovaných tém aj napr. oblasť rybolovu, Piešťan, osady U Rehúšov na Záhorí. Čím tieto lokality na teba zapôsobili a čo ti dávajú?

V románoch i zbierke som vyjadril nielen vzťah k dvom ženám, ale i k svojmu okoliu, rodine, školám, miestam, ktoré mám rád a kam sa rád vraciam. Celý život žijem v Šaštíne a už by som určite nemenil. Hrdou Šaštínčankou sa stala i moja manželka, ktorá pochádza z Prietrže, od Rehúšov. Mám rád Senicu, kde som stretol obe hlavné hrdinky príbehov. Tiež Trnavu, kam často chodím pracovne. Kúpeľné mestá Piešťany a Luhačovice mi veľmi prirástli k srdcu a snáď v nich ešte nájdem motiváciu pre ďalšiu tvorbu. Moje dielka pozitívne ohodnotili i obyvatelia nášho mesta. Najviac som na nich asi zapôsobil mojou básnickou zbierkou, ktorá sa nás bezprostredne dotýka. Dôchodcom, u ktorých som absolvoval niekoľko besied, sa páčila najmä časť, ktorú venujem našej Patrónke – Sedembolestnej Panne Márii.

Keďže si už na vydanie pripravil tri knihy, máš skúsenosti s vydávaním kníh. Ako by si hodnotil zo svojho hľadiska postup pri výrobe a vydávaní kníh, keďže vieme, že to nie je jednoduchý proces. Čo by si v tejto oblasti poradil začínajúcim autorom?

Keď som do oblasti vydávania kníh vstupoval, bol som nováčik a nevedel som, do čoho idem. Je to náročná práca, ale celkom ma chytila. Začínajúcim autorom by som poradil, aby si pripravili riadnu dávku trpezlivosti. Ak má byť kniha a jej vydanie kvalitná, čaká ich po odporúčaniach korektúr možno niekoľko násobné prečítanie a úpravy. Každý spisovateľ si asi myslí, že je to najlepšie tak, ako to napísal práve on sám. Je však potrebné si nechať poradiť od odborníkov a podľa svojho uváženia, odporúčania prijať alebo neprijať. Tiež som si na niektoré časti nedal siahnuť.

Odporúčam tiež pri vydávaní kníh zohnať sponzorov. Bez nich vám to dosť ukrojí z rodinného rozpočtu. Jedine, že by ste sa volali Dominik Dán, Robin Cook alebo Jožo Karika. Potom nemusíte.

Keď som vydával prvú knihu, cena ma najprv prekvapila. Ale neskôr som pochopil, že je primeraná, možno aj nízka. Veď to predstavovalo všetky korektúry, grafické spracovanie knihy, návrhy obálok, najkvalitnejšiu väzbu, náklad kusov kníh a ich distribúcia do kníhkupectiev po celom Slovensku, priebežné ekonomické vyrovnávanie a mnoho ďalších vecí, za ktoré tebe, Evička, a celému vydavateľstvu Signis patrí moje úprimné poďakovanie. Teším sa na ďalšiu spoluprácu.

Ďakujem za rozhovor.