Mgr. Jozef Pobočík - maliar, rezbár, ilustrátor

Náš kolega Mgr. Jozef Pobočík sa profesionálne venuje viacerým kreatívnym činnostiam, predovšetkým výrobe tradičných slovenských fujár, rífových píšťaliek, maľbe a kresbe.

Má za sebou viacero úspešných výstav: jeho diela mohli záujemci o umenie vidieť na kolektívnych výstavách v Púchove, v Považskej Bystrici, ďalej v Renesančnom kaštieli v Galante a pripravuje sa výstava jeho obrazov v Galantskej knižnici.

S naším vydavateľstvom však spolupracuje ako ilustrátor knižiek:

Nádherne ilustroval knihu Evy Čulenovej Múdrosti starých Šumiačanov (2019) financovanú a vydanú Banskobystrickým samosprávnym krajom, kde dodal krásne plnofarebné ilustrácie šumiackej krajiny ležiacej pod Kráľovou hoľou, šumiackych hudobníkov, dediny Šumiac a portréty folkloristu, zberateľa ľudových príbehov, zakladateľa a majiteľa známeho Múzea zvoncov pána Mikuláša Gigaca, a to v rôznych polohách: v knihe nájdete nielen portrét jeho tváre, ale vidíte ho ako baču na Kráľovej holi s ovečkami i ako ženícha v kroji v šumiackej dedine.

Okrem toho ilustroval plnofarebné knižky (nielen) pre detičky od autorky Dr. Anny Jónásovej O fontánkovej Dorotke a jej vozíčkovej babke (2019) a jej pokračovanie DOrotka a jej spolužiaci z I. B (2022), ktorým dodal dokonalú vizualizáciu. Knižočky sú plnoilustrované; Jozef Pobočík dodal obrazy na každú dvojstranu knižky Spolu s autorkou textu tak vytvoril nádherné umelecké dielo pozostávajúce z harmonickej symbiózy textu a obrazu. Obrazy z tejto knižky boli v októbri 2019 vystavené v Renesančnom kaštieli v Galante.

Okrem toho sa výtvarne podieľal na tvorbe obálok kníh Anny Jónásovej Ženy rodu Esterházyovcov I. (2014) a II. zväzok (2019; knihu vytvorilo naše vydavateľstvo) a na ilustrovaní knihy povestí z Papradna od Štefana Meliša Šarkania diera (2018), knihy ľudových receptov z Brvnišťa (2019) a série papradnianskych i brvništianskych kalendárov.

V roku 2021 vytvoril ilustrácie knihy Anny Jónásovej Povesti z horného konca Brvnišťa, ktorá mala veľký úspech a v súčasnosti sa uvažuje o jej dotlači.

V roku 2023 sa podieľal na vizualizácii knihy Dr. Anny Jónásovej Sila tlačeného slova. Peter Bornemisza. 450. výročie, kde vytvoril výtvarný návrh obálky jednak korešpondujúci s autorkinými predchádzajúcimi knihami o kníhtlačiaroch, a jednak aj s historickým výtvarným spracovaním kníh.

V rokoch 2022 a 2023 plne ilustroval knihy epigramov svojho otca Jozefa Pobočíka st. Mea via. Epigramoterapia (Signis, 2022) a Polepšovňa svedomia (Signis, 2023), kde zachytil nielen idey jednotlivých epigramov, ale aj ich emócie.

Obrazy z kníh o Dorotke a z Povestí z horného konca Brvnišťa vystavoval na viacerých miestach na Slovensku. Okrem toho usporadúva aj vlastné výstavy obrazov z okolia obce Brvnišťa a iných autorských obrazov. Spolu s otcom Jozefom Pobočíkom st.  aj rezbársku a výrobe zdobených slovenských fujár a rífových píšťaliek.

Rozhovor uverejnený v Orle tatranskom č. 12/2023 (aut. Eva Čulenová)

Jozef Pobočík ml. (1977) je slovenský výtvarník, rezbár, ilustrátor kníh. Študoval na Strednej škole umeleckého priemyslu v Kremnici, odbor plošné a plastické rytie kovov, a Fakulte humanitných vied univerzity Mateja Bela, učiteľstvo výtvarná výchova ̶ filozofia. Pracuje ako učiteľ v Základnej umeleckej škole Imra Weinera Kráľa v Považskej Bystrici. V jeho maľbách prevláda krajina a portrétna tvorba. Venuje sa aj knižnej ilustrácii. Spolu s otcom vyrábajú rífové píšťalky a známe slovenské fujary.

Pochádzaš z umelecky veľmi disponovanej rodiny z Brvnišťa. Tvoj otec Jozef Pobočík je známy rezbár, hudobník a folklorista a najnovšie aj autor skvelých kníh epigramov. Tvoja teta Dr. Anna Jónásová je veľmi etablovaná spisovateľka, historička a bibliografka, na jej konte je mnoho kníh všetkých žánrov. Prezraď nám, kde pramenia talenty vašej rodiny? Po kom ste zdedili výtvarné, hudobné a literárne nadanie?

Vzťah k folklóru ma sprevádzal odmala. Vždy, keď som prišiel k babke a dedovi, boli pri kanape opreté nejaké rífové píšťalky, dedo nám hrával na harmonike. Babka a dedo boli aktívnymi folkloristami, často som navštevoval aj strýka Frana, významného hráča na rífovku. K hudobným nástrojom som sa vrátil neskôr, keď otec začal vyrábať píšťalky a fujary. Pomáhal som mu a postupne som sa výrobu naučil. Nadanie mám po rodičoch a starých rodičoch, ktorí sa venovali všemožnej tvorivej činnosti na poli hudby, ochotníckeho divadla a pod.

Ktorým žánrom si začínal svoju výtvarnú tvorbu: maliarstvom, sochárstvom alebo rezbárstvom? Ktoré motívy si spracúval ako prvé?

Samozrejme, na začiatku to boli kresby a maľby, často inšpirované dobrodružnou literatúrou. Mal som rád verneovky, tak moje obrázky zobrazovali ponorky, vzducholode, autá, zástupy Indiánov. Postupne som začal obdivovať modernú techniku, na prvom stupni ZŠ som chcel byť dizajnérom áut. Študoval som u Zlatice Pleškovej na ZUŠ IWK v Považskej Bystrici. Nakoniec som rád, že som absolvoval rytectvo na ŠÚV v Kremnici, kde som prehĺbil môj vzťah k výtvarnému umeniu a postupne som v sebe objavoval túžbu učiť v škole, kde som s výtvarnou začínal.

S otcom ste autormi veľmi známych slovenských vyrezávaných fujár. Ako ste sa dostali k rezbárstvu fujár?

Otec bol po nehode dlhšie doma, nudil sa a začal postupne vyrábať píšťalky a fujary. Obišli sme nejakých výrobcov, ktorí nám niečo prezradili, ale na veľa vecí musel prísť sám. Ja som vtedy študoval, a tak som mu pomáhal najmä s vyrezávaním. Tu mi veľmi pomohli znalosti zo štúdia na ŠUV Kremnica, kde sme sa pod vedením P. Karolyho zdokonalili v umení tvorby nízkeho reliéfu.

Hoci vaše fujary pozná z videnia asi každý, prezraď nám, aké motívy pri ich vytváraní spracúvate a prečo? Čo sa ti na vyrezávaní slovenskej fujary robí najlepšie a čo, naopak, najťažšie?

Vždy to záleží od konkrétneho dreva a zámeru. Pri plasticky zdobených fujarách sú to výjavy z pastierskeho života, prípadne figúry hráčov a podobne. Najťažšou časťou je výber motívov, treba si naštudovať zobrazovaný kroj, anatómiu ľudí a zvierat a ďalšie reálie. A potom je tu práca s hrčami. Ak majú zaujímavý tvar, dá sa s nimi dotvoriť každá fujara do jedinečnej podoby. Práca na nich je ale náročná, drevo je tvrdé a ľahko sa vyštiepi. Je nutné pracovať pomaly a opatrne, lebo opravy sú spravidla veľmi zložité. Samozrejme, na prvom mieste je zvuk a ladenie nástroja. Nie nadarmo si muzikanti často želajú fujaru alebo píšťalku nezdobenú, na hudobnom nástroji je predsa podstatná jeho hudobná kvalita.

Poďme k tvojim knižným ilustráciám. Kedy a ako si sa k nim dostal? Ktorá bola tvoja prvá knižka?

Prvou knihou, ktorú som ilustroval, bola kniha povestí Dardo a poklad od pána Štefana Meliša. Ešte predtým som ale ilustroval kalendáre, ktoré sa zaoberali rôznymi aspektmi života v našej doline v minulosti, hlavne v dedine Papradno, kde som spolupracoval s pani Margitou Bulíkovou. Robili sme kalendár o zvykoch, náboženských sviatkoch, ale aj recepty, tradičné liečebné postupy a bylinky a rôzne iné.

Dovtedy si bol veľmi aktívny vo výtvarnej aj hudobnej produkcii. Prečo si sa rozhodol aj pre knižnú ilustráciu?

Hudbe som sa venoval od mladosti, hrával som na gitaru v rôznych metalových skupinách. Koncertne sme obišli celé Slovensko a Čechy a v určitom období sme boli v prostredí metalovej subkultúry celkom známi. Knižná ilustrácia bola pre mňa vždy voľbou, pretože mám rád literatúru. Odmala som veľa čítal a ak je človek výtvarník, literatúra je vždy veľkou múzou.

Ktoré knihy nasledovali a aké motívy si v nich spracúval?

Venoval som sa ilustráciám predovšetkým povestí z nášho kraja, ilustroval som aj detské knižky, ktoré boli iným typom výzvy. Krásnou príležitosťou bola aj spolupráca na knihe Múdrosti starých Šumiačanov (aut.: Eva Čulenová), kde som výtvarne pracoval s postavou pána Mikuláša Gigaca zo Šumiaca, známeho folkloristu a zberateľa zvoncov.

Ako vytváraš ilustrácie pre konkrétne knihy? Čo zaváži pri výbere procesov a metód spracovania ilustrácií? Čomu ich prispôsobuješ a čo ťa motivuje pri ich tvorbe?

Ilustrácie vždy musia vychádzať z textu a z množstva rozhovorov s autorom, hľadania formy, ktorá vhodne doplní text. Hľadáme techniku, ktorou budeme stvárňovať motívy z knihy, výtvarný jazyk, prostriedky, primerané textu a predpokladanému čitateľovi. Potom nasleduje tvorba návrhov, ďalšie diskusie a napokon samotná tvorba ilustrácií. Najlepšie je, keď človek spolupracuje s nejakým autorom alebo autorkou dlhodobejšie a už sa vzájomne poznajú a majú k sebe dôveru. Vtedy už ide všetko jednoduchšie.

Vytváraš aj výtvarné návrhy obálok. Navrhol si takto napr. vizuál obálok kníh Anny Jónásovej Ženy rodu Esterházyovcov I. aj II. zv., oboch jej detských knižiek, najnovšie si navrhol vizuál obálky jej rozsiahlej publikácie Sila tlačeného slova. Peter Bornemisza. 450. výročie. Čomu podriaďuješ výber formy spracovania obálok?

Tu pracujem výslovne v s súlade so zámerom autora, predkladám viacero riešení v rôznych štádiách spracovania a postupne obálku vybrúsime do podoby, ktorá je adekvátna danej publikácii.

Na ktorú knihu, ktorú si ilustroval, si najviac hrdý a ktorá kniha ti spôsobila pri ilustrovaní najväčšie ťažkosti a prečo?

Výzvou určite boli Povesti z horného konca Brvnišťa, zvlášť, keď som na nej pracoval cez obdobie covidu, kedy bola zložitá práca na dištančnom vyučovaní. Nedá sa ale povedať, že by bolo niečo výnimočne zložité alebo jednoduché na ktorejkoľvek práci. Najzložitejšie je rozkľúčovať si text, ponoriť sa do neho a nájsť správny spôsob ako ho uchopiť. Niekedy čítam dokola aj dva-tri týždne krátky text, a neviem vôbec, čo s ním. Robím všetko iné, občas sa k textu vraciam a nápad sa nakoniec dostaví. No a potom sú, samozrejme, termíny. Paradoxne ma často vedú k vyššej efektivite a tvorivosti.

Čomu by si sa vo svojej výtvarnej tvorbe chcel ešte venovať, čo je pre teba výzvou do budúcnosti?

Chcel by som, pochopiteľne, aby boli dni o niečo dlhšie. Stále mám čo robiť a v podstate nič nestíham. Momentálne je mojou métou výstava, ktorú budem mať v MG Art galérii v Považskej Bystrici v polovici decembra. Neberiem si ciele, ktoré sú v nedohľadne. Výtvarne sa budem v blízkej dobe venovať krajinomaľbe, snažím sa ale nájsť pre seba nové polohy maľby a chcel by som viac rozvinúť aj svoje kresliarske zručnosti a výrazové možnosti.

Premýšľaš aj nad tým, že by si napísal knihu? Láka ťa, podobne ako tvoju tetu a otca, literárna tvorba? Ak áno, tak akým smerom by si sa vybral?

Pravdupovediac, mám rozrobených niekoľko konceptov, jedným je hororová "periapokalyptická" vízia konca sveta, rozvíjajúca sa v poviedkach v zdanlivo nesúvisiacich líniách. Druhým konceptom je príbeh pre deti, ktorý sa odohráva v paralelnej realite na obrovskom, možno nekonečnom moste. Ten som rozpísal pre žiakov počas pandémie tak, že každý deň som im pripravil stranu. Ale sú to teraz odložené veci a sústreďujem sa na prácu v ZUŠke, maľbu na výstavu a ďalšie projekty, ktoré ma momentálne tlačia viac. Ale počas budúceho roka si nechám na literárnu tvorbu oveľa viac času a snáď už niečo dotiahnem do konca.