Kristína PULIŠOVÁ

Jej najdôležitejšou životnou rolou je už päť rokov rola mamy. Dcérka Zara a syn Gregor ju každým dňom presviedčajú o tom, že úniky do sveta fantázie a snov, vôbec nie sú na škodu a zlé. Práve jej deti sú pre ňu najväčšou inšpiráciou pri písaní rozprávok. Minulý rok sa jej táto inšpirácia zhmotnila do rozprávkovej knihy Vianočné zázraky. Povolaním je učiteľka detí s mentálnym, sluchovým a kombinovaným postihnutím. Jej "školské deti" boli zasa hlavnými hrdinami realistických článkov na jej blogoch v minulosti. Vo voľnom čase rada behá a číta.

Pred Vianocami 2022 vám v Matici slovenskej vyšla pekná rozprávková knižka pre deti Vianočné zázraky, v anotácii sa dočítame o zameraní jej leitmotívu: Len ten, kto načúva svojim deťom, uvidí ich čistotu a objaví skutočnú pravdu. Ako rozvíjate túto tému v tejto svojej knižke?

Snehobiela farba detskej duše, ich čistota a úprimnosť, učí nás dospelých mnohým veciam. Niekedy sa možno kĺžeme po tenkom ľade a chvíľkami sa nazdávame, že to najdôležitejšie, čo deti naozaj potrebujú, je ich materiálne zabezpečenie. Aby mali všetko po čom túžia, a to rýchlo a hneď. Sú to hmotné veci, o ktoré si deti vedia požiadať. O nehmotnú lásku, pozornosť, náklonnosť, či samotné dobro, deti žiadajú zašifrovane. Nevedia ich ešte slovne zadefinovať, a tak ich vyjadrujú cez svoje tajné "čiarové kódy." Múdry to dospelák, ktorý dokáže správne rozkódovať detské správanie. Knižka Vianočné zázraky sa o to pokúsila, a ja len dúfam, že to urobila bez chýb.

Milan Rúfus povedal, že rozprávky nevznikli preto, aby deti zaspali, ale preto, aby sa dospelí zobudili. Tiež je to jeden z leitmotívov vašej knihy. Ako rozvíjate túto tematiku?

Niekedy my, "veľkí dospeláci", bdieme, ale s dokonale zavtvorenými očami. Veľakrát si nevšímame nádherné maličkosti našich dní, ktoré tvoria mozaiku tých najvzácnejších darov a zázrakov nášho života. Celá kniha je "prešívaná" práve týmito, naoko maličkosťami, ktoré nás robia šťastnými.

Hlavnými postavami rozprávok vo vašej poslednej knihe sú lesné zvieratká. Prečo ste siahli po takomto motíve?

Myslím si, že deti majú k zvieratám veľmi blízko. So zvieratkami si niekedy rozumejú oveľa viac ako s nami dospelými. Úprimne priznávam, za nás dospelákov, niekedy to majú deti s nami náročné :).

Aké vlastnosti majú vaše "lesné" postavy a ako ste ich chceli priblížiť detskému čitateľovi?

Moje lesné zvieratká prešli pred vstupom do deja, dokonalou personifikáciou. Sú presne také, ako sme my, ľudia. Niekedy tak neskutočne leniví, inokedy šikovní, nápadití a vynaliezaví.
V príbehoch som sa najviac pohrala s empatiou, so schopnosťou vidieť svet optikou niekoho druhého.

V súčasnosti pripravujeme vašu ďalšiu peknú detskú knihu Raz mi zima rozprávala,..., ktorá by mala vyjsť na jeseň a predovšetkým by sa mala zúčastniť vianočného trhu. Opäť ide o zimné rozprávky z lesného prostredia. Čím vás zima uchvacuje a čím je podľa vás pre deti a detských čitateľov?

Zima vždy patrila medzi moje najobľúbenejšie ročné obdobie. Zima je krásnym čarovným obdobím, ktorým sa naoko všetko vyčisťuje a nádherne rozžiaruje. Nielen snehom, Vianocami, ale aj nostalgickými spomienkami na detstvo. Myslím si, že v bielej zime, sa aj oveľa ľahšie prebúdza spiace dieťa, podriemkavajúce v každom z nás.

Nedávno, pri príležitosti publikovania vašej prvej "zimnej" knihy Vianočné zázraky sme v Orle tatranskom publikovali ukážku z nej. Teraz ponúkame ukážku z druhej vašej "zimnej" rozprávkovej" knihy, kde taktiež vystupujú lesné zvieratká so svojimi starosťami aj radosťami. Ako sa odlišujú tieto dve knihy a na čo sa môžu čitatelia tešiť v každej z nich?

Vianočné zázraky je čarotajná kniha. Zázraky sú dovolené, smútok odsmutnieva, dedko sa prosbami detičiek zázračne vylieči, kamarátka príde v správny čas, a všetko, aj keď to na začiatku tak nevyzerá, končí sa dobre. V tom sú si obe knihy podobné. Ešte sa bojím končiť rozprávky "andersenovským" spôsobom.

Obe knihy majú podobné aj, mojimi slovami povedané, "emocionálne prišívanie deja." To znamená, že vždy pracujem s nejakými pocitmi, prežívaním, vlastnosťami zvierat aj ľudí.
A z tejto spleti neskôr vzniká konečné rozuzlenie v samom závere, v podobe rady alebo poučenia.

Vaše knihy sú charakteristické aj krásnymi ilustráciami. Kto vám ilustroval prvú knihu Vianočné zázraky a ako ste k ilustrátorovi došli?

Vianočné zázraky ilustrovala skúsená ilustrátorka pani Daniela Ondreičková, ktorú navrhlo
a vybralo vydavateľstvo.

Druhú knihu rozprávok ilustruje ilustrátorka Radka Mončeková Hrabovská známa svojím realisticko-mýtickým stvárnením príbehov a emócií postáv. Sami ste ju navrhli vydavateľstvu. Ako ste k nej došli, čím vás oslovila?

Našla som si ju blúdením po internete a zaujala ma práve svojím realistickým pohľadom. Už dlhšie som hľadala realistické stvárnenie s úsmevným hravým detským nádychom.

Poďme späť do minulosti. Kedy ste začali tvoriť? Čo bolo vaším prvým literárnym dielkom? Prečo ste sa rozhodli vstúpiť na literárnu scénu?

Ako som už spomínala, písala som už dávnejšie články na blogoch. V nich som písala najmä
o mojich deťoch zo školy. O ich odvahe, každodenných trápeniach, keď nerozumeli tomu, prečo nie sú so svojimi rodičmi, ale sú v detských domovoch, o ich najrôznejších postihnutiach, či už telesných, mentálnych, alebo postihnutiach vlastným, niekedy tak ťažkým, osudom.

A k písaniu rozprávok som si našla cestu až počas materskej. Inšpirovala som sa množstvom rozprávok, ktoré si aj dodnes s deťmi požičiavame z knižnice, a každý večer pred zaspávaním čítame.

Čo vám osobne písanie dáva? A čo vidíte v písaní rozprávok?

Pri písaní rozprávok cítim veľkú voľnosť. V nich sa môže zázračne liečiť, čarovne meniť, zvieratá hovoria a ľudia dýchajú láskou. Rozprávka si môže prenádherne lietať na krídlach našej fantázie. A deti sú "lakmusovým papierikom," či je let správne nasmerovaný.

Aké témy a motívy najčastejšie stvárňujete vo svojich dielach?

Snažím sa vychádzať z reálnych situácií. Témy si zvyčajne vyberám z palety vlastností, schopností, emócií a každodenného prežívania.

Pripravujete aj nejaké ďalšie texty? Ak áno, na čo sa v nich chcete zamerať?

Niektoré texty, pokračovanie knihy Raz mi zima rozprávala,...mám už dokončené a čakajú na svoje knižné zhmotnenie. Súbor rozprávok má obdobný názov Raz mi jar rozprávala,...

Ročnými obdobiami by som rada pokračovala. Leto mám už tiež rozpísané.

Čo chcete prostredníctvom vašej tvorby čitateľom odkázať?

Chcela by som im odkázať presne to, čo ma naučili a stále ešte učia moje deti, že úniky do sveta fantázie a snov vôbec nie sú na škodu a zlé, a aj keď sme už dávno dospelí, môžeme si tieto úniky občas dovoliť.

Rozhovor bol publikovaný v: Orol tatranský, č.4/2023