Július Lomenčík (ed.): Málinec. Regionálna monografia

Obec Málinec je malebné sídlo v Slovenskom rudohorí, vo Veporskom pohorí v katasttri okresu Poltár v Banskobystrickom samosprávnom kraji. Vyznačuje sa bohatou históriou i mnohými významnými osobnosťami, ktorí boli/ sú jej rodákmi. Za všetkých spomeňme aspoň doc. PhDr. Júliusa Černického, CSc. (plukovník, vojenský pedagóg, VŠ učiteľ), prof. MUDr. Jána Danka, CSc. (lekár-gynekológ, VŠ učiteľ), Ivana Deutscha, Františka Dostalika (hudobní skladatelia), Elenu Fiľovú, CSc. (vedecká pracovníčka, učiteľka, filozofka), univ. prof. PhDr. Dr. h. c. Jána Findru, DrSc. (jazykovedec, hlavný iniciátor a zakladateľ Univerzity Mateja Bela v Banskej Bystrici, jej prvý rektor, VŠ učiteľ), PaedDr. Júliusa Lomenčíka, PhD. (literárny metodik, ˇVŠ učiteľ, riaditeľ Literárneho ústavu Matice slovenskej, šéfredaktora Orla tatranského, literárnej prílohy Slovenských národných novín), doc. PhDr. Máriu Lúčanovú, CSc. (scenáristka, dramaturgička, VŠ učiteľka), Mikuláša Markusa (divízny generál), Jána Melicha (jazykovedec, slavista), Darinu Vašíčkovú (herečka, členka Rozhlasového hereckého súboru), prof. Ing. Milotu Vetrákovú, PhD. (VŠ učiteľka pôsobiaca v oblasti cestovného ruchu a ľudských zdrojov), prof. MVDr. Jozefa Vodrážku, DrSc. (veterinárny lekár, VŠ učiteľ). Obec však disponuje aj ďalšími významnými rodákmi a bohatou kultúrnou činnosťou.

Spod Striebornej hory, od hrádku na horu Hrad, sa najkratšou cestou strieborná i zlatonosná žila tiahne. Nič nedbá na prekážky, skaly, kopce, údolia. Aj z hory Hrad sa dolu úbočou spúšťa, aby cez kotlinu pod masívom veprov plných vrchov, kdesi v úpätí Sinca zlatonosnú silu rozptýlila. Za horou mohutnou, čo v mene kleny a vepry nesie, sa znova hutní a silu potom až niekde v okolí najväčšieho hradu, na Spiši, tratí. Kopal a kutal v nej už kadekto. Veď komu by zlato a striebro pokoja dalo. Z našej Novohradskej strany sa sem kmene z Pilíny a z Kyjatíc trúsili. Bolo to tesne pred a po roku tisíc pred Kristom. V časoch veľkého Ríma sem možno na kovy najlepší odborníci, Kelti prišli. Potom už naši, Slovania, medzi ktorých sa sem tam Germáni aj iní kovošpecialisti zatúlali. Žilu si veru neustále museli strážiť a tak tu hrádky nad každou križovatkou vyrastali. A osady? Tie vznikli všade kde sa vhodná lúčka či rúbaň a dobrá voda našla. Najmä nech rudy, z ktorej sa kovy taviť dali, bolo dosť. Bronz, zlato a striebro boli hlavným tovarom i zdrojom obživy. A ešte výrobky z nich. Po tejto rudnej magistrále, ceste obživy, sa vtedajší ľudia cez Lovinku, Striebornú a horu Hrad do kotla vrchov, k potoku v malinčí dostali. Tu, lebo ďalej sa len cez veľmi vysoké vrchy dostať dalo, množstvo osád založili. Bolo to dávno predtým ako v roku 1514 terajší Málinec pod názvom Malinový potok zapísali.