Ján HUDANIČ

Bývalý vojak armády USA sprítomňuje čitateľom v knihe VIETNAM. Vojakove spomienky svoje spomienky na hroznú vojnu vo Vietname.

Ján Hudanič (John Hudanisch) je potomkom slovenských vysťahovalcov, ktorí odišli začiatkom 20. storočia z východného Slovenska. Narodil sa v USA, kde prežil svoj život. V rokoch 1965 - 1967 sa zúčastnil ako vojak vo vietnamskej vojne. Jej hrôzy si nesie so sebou doteraz. Počas pobytu vo Vietname však ako nadšený amatérsky fotograf fotografoval krajinu a ľudí;zachytil život vo Vietname počas vojny, no na fotografiách vidíme taký Vietnam, aký dnes už neexistuje.

Ján Hudanič sa v roku 2018 presťahoval z USA na Slovensko, ktoré považuje za svoju druhú domovinu.

Napísali ste knihu VIETNAM. Vojakove spomienky. Kniha obsahuje aj vaše originálne fotografie z Vietnamu z rokov 1965 - 1967. Čo Vás viedlo k napísaniu tejto knihy? Aké boli vaše motívy?/ You wrote the book VIETNAM. Soldier's memories. The book also contains your original photographs from Vietnam from 1965 - 1967. Why did you write this book? What were your motives?

Nenachádzam žiadnu česť byť veteránom v nepotrebnej vojne, v ktorej sa naši vojaci dopustili zverstva na civilnom obyvateľstve, a ktorú sme nakoniec prehrali.

Vojna, ktorej som bol účastníkom, spôsobila ničenie, utrpenie a smrť vietnamskému ľudu, ako aj mnohým našim ľuďom, ktorí tam slúžili. Cítim povinnosť verejne vyzvať náš národ a jeho vodcov, aby sa vyhli tým chybám, ktorých sme sa dopustili dve generácie dozadu, a tým ušetriť svetu na tejto malej a stále sa zmenšujúcej planéte ďalší podobný debakel.

soldiers committed atrocities on non-combattants, and which ultimately we lost.

The war in which I was a participant inflicted destruction, suffering and death on the Vietnamese people, as well as upon many of our people who served there, and I feel obliged to publicly urge our nation and its leaders to avoid the same mistakes we made two generations ago, and thereby to spare the world another, similar debacle somewhere else on this small and shrinking planet.

Ako ste sa dostali do vietnamskej vojny a čo ste tam robili?/ How did you get into the Vietnam War and what did you do there?

V 60. rokoch som bol mladý práceschopný Američan, a tak mi zákon ukladal povinnosť stráviť dva roky v ozbrojených silách USA. Namiesto čakania na povolávací rozkaz na dva roky, som dobrovoľne nastúpil na trojročné obdobie, aby som si mohol zvoliť školu. Tu ma vycvičili v odbore vojenská práca, ktorý ma zaujímal. Po ukončení výcviku sa armáda v reakcii na urgentnú požiadavku dodať vojakov rozhodla poslať ma do južného Vietnamu.

Spočiatku boli moje úlohy v južnom Vietname administratívne a neskôr som pôsobil vo vojenskom spravodajstve.

Čo ste vo Vietname videli a čo by ste chceli, aby čitatelia vedeli?/ What have you seen in Vietnam and what would you like readers to know?

Videl som krásnu, starodávnu kultúru ničenú vojnou i modernosťou. Vietnamci sú pohostinní, silní a pracovití ľudia. Vietnamci sú skvelý národ.

I saw a beautiful, ancient culture being destroyed by war and modernity. Let readers know that Vietnamese are hospitable, strong, industrious people. The Vietnamese are a great nation.

Čo vo vás vojna vo Vietname zanechala?/ What did the Vietnam War leave in you?

V južnom Vietname som veľa odfotografoval. No s každým obrázkom je spojená spomienka. Všetky moje obrázky aj s mojimi spomienkami sú zatienené hrôzou vojny, ktorá v pozadí zúrila.

Samozrejme, pamätám si ľudí, ktorých som tam poznal, Američanov aj Vietnamcov. Udržiavam kontakt s dvomi chlapmi z jednotky, v ktorej som slúžil. Jeden žije v Severnej Karolíne a druhý v Long Beach v Kalifornii. Keď sa stretneme, nerozpraváme sa o vojne.

Bol tam aj jeden mladý poručík z Baltimoru. Boli sme blízkymi priateľmi. Slúžil dvadsať rokov, vrátane troch turnusov vo Vietname, a potom odišiel do dôchodku s hodnosťou podplukovníka. Udržiavali sme kontakt, ale bol vystavený Agent Orange vo Vietname (kódové označenie pre zmes látok s herbicídnymi a defoliačnými účinkami. Americká armáda používala počas Vietnamskej vojny zmes, ale aj samostatné zložky; pozn. Signis). Tak dostal rakovinu. Dlho sa liečil, ale zomrel v decembri 1997. Bol to veľmi dobrý priateľ, skvelý človek. Ešte stále mi chýba.

A čo sa týka Vietnamcov, neviem, čo sa s nimi stalo. Nemám možnosti hľadať ich. Ak ešte žijú - a dúfam, že sa majú dobre - ale myslím, že pravdepodobne už dávno zomreli.

Tiež pripúšťam, že sa cítim hlboko smutný, keď uvažujem o zbytočnom ničení, utrpení a plytvaní v tomto konflikte, ktorý sa nikdy nemal stať.

I took a lot of pictures in southern Vietnam. There is memory attached to each image. But all my pictures with attached memories are overshadowed by the threat of war, which was always raging in the background.

Of course, I remember the people I met there, the Americans and the Vietnamese. I keep in touch with two guys in the unit in which I served . One lives in North Carolina and the other in Long Beach, California. When we meet, we don't talk about war.

There was also a young lieutenant from Baltimore. We were close friends. He served 20 years, including three tours in Vietnam, and then retired with the rank of lieutenant colonel. We kept in touch, but he had been exposed to Agent Orange in Vietnam. That's how he contracted cancer. He was treated for a long time, but died in December 1997. He was a very good friend, a fine person. I still miss him.

And as for the Vietnamese, I don't know what happened to them. I don't even have a way to look for them. If they're still alive, I hope they're doing alright, but I think they probably died a long time ago.

I also admit to feeling profoundly sad when I reflect upon the unnecessary destruction, suffering and waste in that conflict that should not have been.

Čo ste chceli svojou knihou čitateľom odkázať?/ What did you want your book to tell readers?

Explicitne chcem, aby Američania rozumeli, že vietnamská vojna bola obrovská chyba zo strany USA. Chcem, aby americkí vodcovia boli veľmi opatrní pred nasadením vojakov do vojny, ak existuje možnosť konflikt vyriešiť diplomaciou. Chcem, aby sa čitatelia usilovali o mier a medzinárodnú spoluprácu a odmietali vojnu ako prostriedok presadzovania národných záujmov.

Tiež by som chcel, aby Američania ocenili úlohu, ktorú zohrala partizánska politika v USA, ktorá prinútila našich vodcov viesť vojnu vo Vietname.

A cítim, že USA majú morálnu povinnosť kompenzovať vietnamským ľuďom to, čo utrpeli kvôli našej chybe.

Specifically, I hope to call America's attention to the fact that the Vietnam War was a costly American mistake. I want American leaders to be very circumspect about involving Ameican warriors in conflicts that could be resolved through engaged diplomacy, and I want readers to embrace peace and international cooperation, and to reject war as a means of advancing national interests.

I also want Americans to appreciate the role that partisan politics in the United States played to compel our leaders to make war in Vietnam.

And I feel the United States has a moral obligation to compensate the Vietnamese people for what they suffered because of our mistake.

Boli ste vojakom armády USA. Máte bohaté nézážitky z nej. Aké témy by podľa vás stáli za spracovanie?/ You were an American soldier. You have lots of experience from this. What topics do you think would be writen about?

Vo svojej knihe som uviedol konkrétne odporúčania, ako postupovať proti povstalcom v zmysle vyvarovať sa vojne.

In my book I have made specific recommendations on how not to conduct a counter-insurgency operation.

Čo si myslíte, aký je rozdiel medzi spoločnosťou v USA a tu, na Slovensku? Aké rozdiely vidíte a naopak, aké podobnosti?/ What do you think is the difference between society in the USA and here in Slovakia? What differences do you see, and what similarities?

Existuje množstvo rozdielov. Populácia v USA je oveľa viac rôznorodejšia, než je populácia Slovenska. Mnoho Američanov, možno väčšina, je prisťahovaná; Sú tu napríklad írski Američania, talianski Američania, afroameričania, m mexickí Američania atď. Existuje tiež rozmanitosť, pokiaľ ide o náboženskú príslušnosť; protestanti, katolíci, židia, pravoslávni kresťania, moslimovia, budhisti, agnostici a ateisti, aj keď existuje trend upúšťať od tradičných náboženstiev a rastie percento nábožensky nepridružených Američanov. Existuje tiež rasová rozmanitosť. Napriek svojej rozmanitosti alebo možno práve kvôli nej rasizmus prevláda v Amerike viac ako na Slovensku.

Ďalším rozdielom je formálne vzdelávanie. Slováci sa zdajú byť vzdelanejší, viac informovaní o ľuďoch, miestach a udalostiach za ich hranicami ako Američania. Mám dojem, že väčšie percento Slovákov je viacjazyčných.

Taktiež Slováci majú bližšie k svojej krajine. Viac Slovákov si pestuje svoje vlastné ovocie a zeleninu ako Američania. A ak idete do lesa zbierať huby, mali by ste si so sebou radšej vziať Slováka, pretože niektoré huby sú také toxické, že ich môžete jesť, ale iba raz v živote. Slováci vedia, ktoré sú jedovaté.

Po materiálnej stránke nie je Slovensko ani zďaleka také stratifikované ako USA. Rozdiel v dolároch (alebo v eurách) medzi najbohatšími Slovákmi a najchudobnejšími nie je taký veľký ako v USA. Zdá sa, že na Slovensku existuje spravodlivejšie rozdelenie bohatstva.

There are a number differences. The population in the United States is immeasurably much more diverse than the people who live in Slovakia. Many Americans, perhaps a majority, are hyphenated, e.g., Irish-Americans, Italian-Americans, African-Americans, Mexican-Americans, etc. There is also diversity in terms of religious affiliation; Protestants, Catholics, Jews, Orthodox Christians, Muslims, Buddhists, agnostics and atheists, although there is also a trend to abandon traditional religions, and a growing percentage of religiously unaffiliated Americans. There is also racial diversity. Despite its diversity, or perhaps because of it, racism is more prevalent in America than it is in Slovakia.
Another difference is formal education. Slovaks appear to be more sophisticated, more knowlegable about people, places and events outside their borders than are Americans My perception is that a greater percentage of Slovaks are multilingual.

Also, Slovaks are closer to the earth. More Slovaks grow their own fruit and vegetables than Americans do. And if you go into the woods to pick mushrooms, you had better take a Slovak with you, because some mushrooms are so toxic that you can eat them but once in your life. Slovaks know which ones are poisonous.

In material terms, Slovakia is not nearly as stratified as the United States. The gap in dollars (or Euros) between the richest Slovak and the poorest is not as great as it is in the USA. There appears to be a more equitable distribution of wealth here in Slovakia.

Narodili ste sa v USA a prežili ste tam takmer celý život. Prečo ste prišli na Slovensko a čo sa Vám na Slovensku páči?/ You were born in the United States and have lived there almost your whole life. Why did you come to Slovakia and what do you like about Slovakia?

Všetci moji predkovia v 19. storočí boli poddanými cisára Františka Jozefa. Ako malý chlapec vyrastajúci v New Jersey som bol obklopený starnúcimi príbuznými, ktorí hovorili po slovensky. Vždy som bol zvedavý na miesta, z ktorých sa prisťahovali, a ako tam žili.

S manželkou sme prvýkrát navštívili Slovensko v roku 1995. Páčilo sa nám, čo sme videli, a rozhodli sme sa presťahovať sem, keď budú vyriešené naše rodinné povinnosti.

All my ancestors in the 19th Century were subjects of the Emperor Franz Jozef. As a small boy growing up in New Jersey, I was surrounded by aging relatives who spoke Slovak. I was always curious about the places from which they had come, and how had they lived there.

My wife and I first visited Slovakia in 1995. We liked what we saw, and we resolved to relocate here once our familial obligations had been met.

Čo podľa vás znamená pre človeka literatúra a umenie? Čo majú človeku ukázať alebo odkázať? / What do you think literature and art mean for a person? What must it show to a person, or to what refer him?

Bohužiaľ, myslím si, že ľudia teraz čítajú menej, ako keď som bol chlapec. Je to poľutovaniahodné, pretože literatúra má moc vziať vás na vzdialené miesta bez toho, aby ste opustili domov. Literatúra môže čitateľa dopraviť až do staroveku. Môže poskytnúť pohľad na rôzne kultúry. Literatúra môže spájať ľudí, ktorí žijú od seba veľmi ďaleko. Literatúra môže ľudí podnietiť k náprave nespravodlivosti a k riešeniu problémov v spoločnosti.

Unfortunately, I think people are reading less now than they did when I was a boy. This is unfortunate, because literature has the power to take you to distant places without leaving home. Literature can even take the reader back into antiquity. It can provide insights into different cultures. Literature can unite people who live at great distances from each other. Literature can move people to correct injustices and solve problems in society.

Pripravujete ešte nejakú ďalšiu knihu? Ak áno, povedzte o nej čitateľom viac. Are you preparing another book? If so, tell your readers more about it.

Chcel by som zostaviť knihu konjugačných tabuliek z 200 najbežnejšie používaných slovies v slovenskom jazyku. Ale už som taký starý, že si už ani zelené banány nekupujem, a tak by ma zaujímalo, či je pre mňa rozumné takýto projekt vôbec začať.

I would like to compile a book of conjugation tables of 200 of the the most commonly used verbs in the Slovak language. But I am already so old that I no longer purchase green bananas, so I wonder if it is wise for me to even begin such a project.