Igor LEBIEDZÍK

Igor Lebiedzík sa narodil v roku 1961 v Trnave a v mestečku Sereď prežil svoju mladosť. Je absolventom SPŠ strojníckej, Pedagogickej fakulty a po nástupe k Colnej správe SR získal odborné špecializované colné vzdelanie. Počas svojej mnohoročnej práce v colnej správe prešiel mnohými vedúcimi a manažérskymi funkciami, pôsobil aj ako lektor a koordinátor rôznych odborných projektov a spolupracoval pri tvorbe colných a daňových predpisov. Bol dopisovateľom okresných novín, venoval sa písaniu poviedok a odborných článkov. V roku 2019 vydal e-knihu Muž od Hradnej stráže a srnka (vlastné vyd.), ktorá vyšla v roku 2022 v tlačenej forme. V súčasnosti pracuje v spoločnosti, ktorá sa venuje colnému a daňovému poradenstvu. Koncom roka 2023 mu vo vydavateľstve Signis vyšiel román Lov na colníka (vyd. Signis, 2023).

Oficiálne si sa na knižný trh dostal v roku 2019, a to románom Muž od Hradnej stráže a srnka, v ktorom si popísal život a výkon služby príslušníkov Hradnej stráže na Pražskom hrade v 80-tich rokoch. Nasledujúci román Lov na colníka sa zasa pomerne podrobne, a v niektorých prípadoch až veľmi podrobne, venuje príbehu colného auditora, ktorý sa stane pre určitých ľudí nepohodlným. Ide o pomerne špecifické témy, hoci zaujímavo spracované do formy dobrodružných príbehov. Z nich vidno, že sa v oblastiach naozaj dobre orientuješ. Ako si sa teda k týmto témam dostal?

Mnohokrát som dostal otázku, či sú príbehy v knihách reálne a či sú to príbehy, ktoré som zažil. Na túto otázku odpovedám vždy nasledovne – všetko je fikcia. To, čo nie je fikcia, je pravdou. Názor ponechám na čitateľoch. Keďže som veteránom Hradnej stráže, poznal som (v tom čase) dokonale život a výkon služby jej príslušníkov. Mal som možnosť spoznať nielen areál Pražského hradu, jeho záhrady a Belvedér, ale aj ich zamestnancov a predavačov v Zlatej uličke. Výkon služby a život v kasárňach bol náročný a veľmi tvrdý. Tieto skutočnosti výrazne zasiahli aj do môjho života, preto bola voľba napísať túto knihu jednoznačná. Samotná realizácia trvala však asi tridsať rokov.

Čo sa týka knihy Lov na colníka, pracoval som dlhé roky ako colník. Prešiel som snáď všetkými stupňami tejto profesie – od stráženia štátnej hranice s Rakúskom, až po budovanie a riadenie colných priechodov s ČR, vnútrozemských colných pobočiek a následne aj auditov v colnej správe. Počas rokov výkonu služby som zažil a videl kadečo. Veľa situácií a zážitkov sa nedá opísať, pretože v dnešnej dobe sú len ťažko uveriteľné. Najmä vtedy, keď ide o ohrozenie života, to je už cez pomyselnú červenú čiaru... Napriek týmto skúsenostiam som si túto prácu vážil, mal som ju rád a doteraz som zostal srdcom colník.

Hoci si písal poviedky, rozhodol si sa knižne publikovať romány. Prečo práve tento žáner? Aké možnosti v ňom vidíš?

V mladosti som rád čítal romány, ktoré poskytujú nezvyčajné príbehy. Záleží najmä od toho, aké druhy románov máš rád. Cítil som sa nimi obohatený. Priznám sa, že spočiatku som si vôbec neuvedomoval, či píšem romány, alebo nie. Mojou túžbou bol napísať pútavý a zmysluplný dej, ktorý bude pre každého čitateľa prínosom. Domnievam sa, že sa mi to podarilo. Za tento talent od Boha som veľmi vďačný.

Oba romány sú bohaté na dobrodružnosť, akciu, dynamické scény. Obe diela dokonca môžu byť dobrou predlohou k scenárom k dobrodružným filmom. Nie každý autor je takto "akčne" zameraný. Prečo si sa rozhodol pre takýto obsah svojich diel?

Všetky myšlienky, slová a skutky prichádzali pozvoľne. Súhlasím s tebou, najmä druhý román by mohol byť sfilmovaný, pretože je pre dnešnú dobu uveriteľný a presvedčivý. Je to niečo nové, nezávislé a životaschopné.

Čo pre teba znamená dobrodružnosť, akcia?

Ufff... Možno by som vsunul odpoveď do svojich dvadsaťročných skúseností s horami. Bol som o pár rokov mladší a hory som si spolu s priateľmi užíval. Boli sme tak trochu blázni. Napríklad som sa stavil s priateľmi, že vybehnem z Hrebienka na Téryho alebo Zbojnícku chatu za hodinu a pol. Spravil som to za 70 minút a dolu som zbehol za 50 minút. Mnohokrát to bolo na hrane, pretože sme príliš riskovali. Cez zimu to bolo horšie, pretože výsledkom boli omrzliny, vyčerpanosť a čiastočná slepota. Najväčšie riziko bolo počas záchranných akcií, pri ktorých som sa náhodne vyskytol. Nebolo ich málo. Raz som s kamarátom zvolil dovolenku, na ktorej sme si určili, že jeden deň strávime na bicykli (cca 160 km) a druhý na vysokohorskej turistike na dvojtisícový štít vo Vysokých Tatrách. Prvý deň výstupu sme ratovali Poliaka, ktorý spadol z výšky do plesa a navigovali záchranný vrtuľník, druhý zase v sedle vystrašenú a vyčerpanú Angličanku. Vieš si predstaviť, ako sme vyzerali po týždni? A vraj dovolenka. Dobrodružstvo a adrenalín som zažíval aj pri jazde na horskom bicykli.

V tvojej druhej knihe Lov na colníka významnú úlohu hrajú slovenské hory, konkrétne Roháče. Ako ti pomohla táto príroda k vytvoreniu tohto diela a prečo si do nej "ukryl" svojho hrdinu?

Oravské a Liptovské Roháče sú prenádherné. Drsné, panensky krásne – srdcu môjmu blízke. Dokonca som o nich skladal básne. Vždy som mal batoh, karimatku, potrebné oblečenie a veci k prežitiu. Spával som pod chatrným stanom a keď som mal nejaké peniaze, tak to boli chata Zverovka alebo Primula. Stačil len kúsok voľného miesta v jedálni alebo na chodbe. Aktívne som do nich chodil viac ako pätnásť rokov. Pre mňa to bola Slovenská Aljaška. To bol hlavný dôvod, prečo som postavil eskaláciu príbehu práve do Roháčov. Hlavný hrdina major Hardin vedel, čo v nich môže očakávať. Dôkladne poznal všetky doliny, sedlá, štíty a cestičky, kde pripravil pascu dvom najatým profesionálnym zabijakom. V tom čase to nebol už lojálny štátny zamestnanec, bol to chladnokrvný človek, ktorý sa zmenil z lovenej obete na nekompromisného lovca. Nebyť však osamelého medveďa a lekára, ktorému mafia zabila syna, dopadlo by to zle. V tejto pekelnej hre rozdal karty sám rohatý a Hardin dostal najhoršie karty.

Zrejme sa ťa mnoho čitateľov pýta, či sú tieto dva príbehy tvojimi osobnými skúsenosťami. Ja sa na to ale pýtať nebudem. Skôr ma zaujíma, ako vidíš prínos autorovej minulosti do spracovania jeho literárnych diel. Ako sa podľa teba odráža osobná skúsenosť autora v jeho dielach?

Nie som typ spisovateľa, ktorý vytvorí nejaký iluzórny rukopis. Bez osobnej skúsenosti to jednoducho nejde. Snažím sa podať dej presvedčivým spôsobom, aby čo najviac zaujal. Je to nejaké svedectvo? Ja neviem. Vžívam sa nielen do postavy hlavného hrdinu, ale rovnako aj do postáv, ktoré vystupujú vo vedľajšej úlohe. Nie je to jednoduché, je to vyčerpávajúce. Musíš mať svoju charizmatickú múzu a tú, našťastie, mám. Za prioritné považujem aj mystické zobrazenie určitých dejov a nadprirodzených bytostí, ktoré sa v románoch vyskytujú.

Tvoje diela sú z kompozičného hľadiska charakteristické paralelnými príbehmi, rôznymi digresiami, zastúpené sú aj krátke úvahy, dramatické sú opisy slovenskej prírody. Takáto zložitá kompozícia literárneho diela nie je jednoduchá, vyžaduje to okrem dobrej pamäti aj schopnosti asociovať, prepájať, nezanedbateľné sú aj výborné štylistické schopnosti a empatia k čitateľom, aby sa v diele nestratili a aby ich dej stále udržiaval v napätí. Pripravoval si sa nejako na dráhu románopisca?

Nie, to mi ani nenapadlo. Každý človek má v sebe nejaký dar od Boha. Toto je asi môj dar, takto to vnímam.

Vieme, že tvoje romány zaznamenali v čitateľskej verejnosti úspech. Lov na colníka je doteraz v distribúcii dopytovaný. Ako vnímaš úspech svojich románov?

Poteší ma každý pozitívny názor. Je to príjemný pocit, keď sa stretnem s človekom, ktorý mi poďakuje a chce sa so mnou o knihe rozprávať. Každému som zaň vďačný.

Uvažoval si v dobe, keď si aktívne vykonával funkciu colného dôstojníka, že budeš spisovateľom?

Nie, svoju prácu som mal rád a vykonával som ju vždy ako profesionál.

Aký je proces tvorby tvojho diela? Máš nejaké rituály pri písaní?

Píšem a píšem. Nakoniec časti rukopisu poskladám do jedného celku. Mojím rituálom pri písaní je hudba a múza, ktorá sa objaví v čase, keď sa cítim vyhorený. Niekedy to trvá aj mesiace. Pri písaní drsnejších scén počúvam hardrockové piesne. Pri citlivých scénach sú to balady a romantický klavír.

Bez akých tém alebo obsahov si svoje literárne diela nevieš predstaviť? Čo považuješ za základ svojich literárnych počinov, svojho písania?

Určite je to najmä láska, potom cit, nádherné slovenské hory a v neposlednom rade sú to mystické uličky Prahy, ktorú milujem. Tak ako Roháče, aj Praha zmenila podstatným spôsobom môj život.

Aké procesy dodržiavaš pri vytváraní rukopisu? Ako si vyberáš témy, ako ich následne spracúvaš? Robíš si nejaké poznámky alebo priamo píšeš? Ako prebieha tvoja kontrola diela pred odoslaním do vydavateľstva? Vieme predsa, že nie je jednoduché rozhodnúť sa, že rukopis je finálny a že ho môžeme z nášho intímneho, súkromného prostredia posunúť do poloverejného prostredia vydavateľstva.

Ťažká otázka. Témy prichádzajú spontánne, zápisky si nerobím. Niektoré časti rukopisu nechám prečítať priateľom alebo svojim najbližším v rodine.

Napísanie a dokončenie rukopisu je jedna vec. Nazvime to "prenatálnym obdobím života" knihy. Ako však vnímaš samotné "rodenie", teda výrobu knihy, ktorá v podstate už nie je úplne pevne v tvojich rukách, a život po "narodení" knihy? Ide predsa len v prenesenom zmysle o dieťa, ktoré je tvoje, narodí sa, žije u teba, no potom ho musíš pustiť von, na svet mimo jeho domáceho prostredia, kde nie je pod úplnou kontrolou...

Pekne si to povedala. V prvom rade sa snažím presadiť si svoje názory, ktoré sa týkajú nielen rukopisu, ale aj obálky, ktorá je pre mňa veľmi dôležitá. Nie je to jednoduché. Pri vydaní prvej knihy som nebol spokojný. Ale poučil som sa. Život ma naučil presadiť sa a byť niekedy aj tvrdší.

Tu sa dostávame k otázke propagácie a reklamy knihy aj osobnosti autora. Ako vnímaš túto skutočnosť?

Propagácia a reklama knihy sú v súčasnom literárnom živote najdôležitejšie, lenže... Autor "z ulice" to má náročné. Jedna vec je napísať knihu, ktorá zaujme čitateľskú verejnosť, druhou disponovanie potrebnými financiami a sponzormi. Inak skončí rukopis v zásuvke a zostane len fatálnou spomienkou.

Ako vnímaš slovenský knižný trh a jeho fungovanie?

Z mojich doterajších skúseností mám pocit, že ide len o biznis. Nechápem, ako môžu kníhkupectvá propagovať vo svojich výkladoch dva alebo tri kusy rovnakých knižných titulov od jedného autora – a novinky od autorov, ktorí žijú v rovnakom meste, v okrese, sú založené a nie sú vystavené medzi knižnými novinkami.

Ako podľa teba ovplyvňuje spoločnosť a situácia v nej tvorbu literárnych diel? Teba konkrétne nejako ovplyvňuje?

Spoločnosť a situácia v nej tvorbu literárnych diel určite ovplyvňuje, veď to vidno na webových stránkach kníhkupectiev alebo v mediálnych reklamách. Mňa to však už nemôže ovplyvniť...

S akými reakciami na tvoje sa ako ich autor stretávaš? Ako vnímajú čitatelia tvoje romány?

Reakcie sú príjemné, niekedy až bezprostredné a milé. Som veľmi povďačný. Ďakujem krásne.

S odstupom času: spracoval by si tematiky oboch tvojich románov teraz inak alebo by si ich napísal úplne rovnako s využitím tých istých štylistických a kompozičných postupov, charakterom postáv a atmosférou situácií?

Ani jeden z románov by som nespracoval inak, ba dokonca ani ich obálky. Oklamal by som nielen čitateľov, ale najmä sám seba.

Na záver: pripravuješ ďalší svoj literárny počin? Ak áno, na čo sa môžu tvoji čitatelia tešiť?

Je ťažké nájsť ďalšiu motiváciu, našťastie moja múdra múza ma nenechala v štichu. Každý z nás prekonáva niekedy krízu, ktorá dokáže človeka znechutiť. Spisovatelia ju musia prekonať a nájsť opäť múzu, ktorá dá ich tvorbe potrebný zmysel. Samozrejme, že podstatné sú aj finančné náklady...

Pripravujem rukopis, ktorý bude plný čierneho humoru, akcie, mystických bytostí a najmä čistej a úprimnej lásky. Príbeh sa bude odohrávať v centre starobylej Prahy, ale nezabúdam, samozrejme, ani na slovenské hory.