Igor Lebiedzík: Posledná šanca

Tajomno, napätie, láska. 

Usmiala sa. Už to nebola tá ustráchaná mladá žena, ktorá sedela v ten večer na obrubníku v úzkej, slabo osvetlenej uličke Malej Strany a triasla sa od strachu pred dvomi kreténmi, ktorí ju napadli a chceli okradnúť. Osud chcel, aby som sa motal v tých inkriminovaných miestach a... Bol to však skutočne osud? Spomenul som si na udalosť z Mlynickej doliny. Doteraz mi znel v hlave rázny hlas, ktorý ma vyháňal späť do života.

"Máš poslednú šancu... Teraz choď! Marš! Hybaj naspäť!"

Mykol som vyľakane hlavou a roztržito sa poobzeral.

"Hej, si tu? Si tu so mnou?" spýtala sa začudovane. "Nad čím rozmýšľaš?"

Tentokrát som sa usmial ja. "Prepáč, niekde som sa stratil. Už som späť."

Opatrne som našľapoval a ticho sa posúval vpred. Chlap, ktorý bol spolupáchateľom Luckinho prepadu, si nič nevšimol. Bol príliš zaujatý pozorovaním lekárne a bol si príliš istý. To bola moja výhoda, ktorú som okamžite využil. Vytrhol som z podpažného puzdra pištoľ, ľavou rukou objal jeho hrubý krk a pritlačil mu naň hlaveň.

"Aj, amigo," zasyčal som mu do ucha. "Tak sa zase stretávame."

Reagoval nesmierne chladnokrvne. Len mierumilovne rozpažil ruky a hnusne zahrešil. Bol to tvrdý človek. A bol aj inteligentný, pretože okamžite pochopil, kto za ním stojí.

"Hej, nie tak zbrklo!" prehovoril ticho. "Nič na mňa nemáš."

"Isteže, amigo, isteže. Ty mi však o chvíľu všetko veľmi rád prezradíš," počul som svoj hlas, ktorý znel nebezpečne. Zlostne som sa usmial a vrazil mu hlaveň do spodnej časti tela, kde mal obličku. Sykol od bolesti a skrútil sa. Využil som to a zatiahol ho do otvorených dverí nejakého domu.

Dobrodružný román vás privedie do tajomného a nebezpečného prostredia slovenských tatranských štítov i do starobylých pražských uličiek, Spolu s autorom zažijete napätie, mystiku, lásku i poznanie, že ste dostali poslednú šancu...

Kniha bude dostupná v decembri 2024 u autora a v januári 2025 v kníhkupectvách.