Alena POVAŽANOVÁ NĚMCOVÁ 

Teraz viac ako inokedy záleží na malom úsmeve.

Aké boli vaše literárne začiatky? Kedy ste v sebe objavili vzťah k písaniu?

Moje začiatky? Mnoho rokov som si písala denníky. Chcela som viac rozumieť tomu, čo prežívam a cítim. Bolo zaujímavé neskôr v nich listovať - akoby v čase a uvedomovať si svoje premeny. Prvú knižku som napísala, keď som sa pred 14 rokmi stala veriacim človekom. Bol to samizdat s názvom Ježiš je najlepší coach a rozprávam v nej o svojej ceste k viere.

Vo svojej knihe sa sústreďujete primárne na vzťah dvoch ľudí. Je zjavné, že sa vo svojej tvorbe orientujete na medziľudské vzťahy. Ako vnímate vy medziľudské vzťahy? Aké by podľa vás mali byť a aké by, naopak, nemali byť?

Moja práca kaderníčky je veľmi o medziľudských vzťahoch . Nielen o kráse. S mnohými ženami sme vytvorili dlhoročné priateľstvá a stojíme pri sebe aj v ťažkých chvíľach. Malo by to tak byť. Pretože raz som dole ja, neskôr ty... je to jednoduché - je potrebné sa zaujímať. Veď niekedy stačí sa len porozprávať, usmievať sa na seba a spýtať sa: "Ako Ti je?"

Tu sme sa už presnuli k všeobecnejším etickým témam. Poďme teda k téme etiky spoločnosti. Ako vnímate súčasnú spoločnosť vo vzťahu k etickým hodnotám? Vidíte v nej nejaký posun, ak vezmeme do úvahy minulé obdobia a súčasnosť?

Myslíte asi pred koronou a teraz... Znovu napíšem , že pre mňa je to jednoduché... Ak bol človek láskavý, obetavý a zaujímal sa o potreby druhých, bude taký vždy. A naopak ... Bez ohľadu na to, v akej dobe žijeme. A ešte viac sa ukáže charakter človeka v ťažkých časoch ako teraz , keď tu máme pandémiu. A povedala by som, že teraz viac ako inokedy záleží na tom malom úsmeve...

Ako vnímate úlohu literatúry a umenia v spoločnosti?

Je niečo úžasné, že sa človek môže zo všedného dňa a starostí "teleportovať" do iného storočia alebo ocitnúť sa v buši, prežiť románik pri plavbe po Níle alebo sa kochať krásnym obrazom od obľúbenej maliarky. Umenie nám povznáša dušu. Odpútava nás od zeme.

V súvislosti s touto témou si dovolím položiť vám otázku, ktorú často kladiem našim autorom: tak ako aj v iných knihách, resp. všetkých tlačovinách (ak berieme do úvahy tlačené slovo) je nevyhnutnou súčasťou aj obraz. Obraz je prítomný aj vo vašej knihe. Povedali ste mi hneď na prvom stretnutí, že chcete vo svojej knihe aj ilustrácie. Ako vnímate vy vzťah literatúry/ slova a výtvarného umenia/ obrazu?

Niekedy chcem, aby mi v knihe k lepšej predstave pomohol obrázok a niekedy je lepšie, keď je kniha bez ilustrácií - vtedy viac pracuje moja vlastná fantázia.

Ako vnímate súčasnú slovenskú literatúru? Ktorí autori alebo diela vás v poslednej dobe zaujali, oslovili?

Mám rada básne od Milana Rúfusa a tiež banskobystrickú poetku Janku Olejovú. Nemôžem mať všetko, kam by som to dala?

Na záver nám prezraďte vaše ďalšie literárne plány. Pripravujete niečo alebo nosíte niečo v hlave?

Mám predstavu o ďalšej knihe. V podstate by som pokračovala v tom, čo sme začali písať s mojím manželom. Mala to byt motivačná kniha, ako zvládnuť život po päťdesiatke. Ja by som k tomu určite pridala vlastné poznanie, ako sa vyrovnať so stratou milovaného človeka. Ale je to zatiaľ len hmla; kopce nevidím.